Smutný Anjel
Tento príbeh je o jednom chlapcovi, teda chalanovi, ktorý bol vášnivo zaľúbený do jedného dievčaťa.
Príbeh sa odohráva v nádhernom meste zvanom Paríž.
Larme a Tombe sa úprimne milovali. Vedeli o sebe všetko, všetky svoje trápenia, radosti, tajomstvá, teda okrem jedného, Tombe totiž nevedela, že ju Larme chce požiadať o ruku. Čakal len na správnu chvíľu. Zvykli sa s Tombe stretávať na jednej lavičke v parku, tam sa rozhodol, že ju požiada o ruku. Dohodli sa na štvrtok. Larme mal ešte dva dni na prípravu dňa, ktorý mal zmeniť jeho život. Vtedy ešte nevedel, že všetko sa úplne zmení. Nadišiel štvrtok, slnko svietilo a Tombe už čakala na lavičke pod Eiffelovou vežou. Larme sa nahodil do smokingu a pobral sa pomaly ku miestu stretnutia. Prešiel cez most, a už len cez cestu a mohol byť pri svojej milovanej Tombe. Avšak tu sa všetko zmenilo, v momente, keď Larme prechádzal cez ulicu ho zrazilo auto. Jeho sen sa skončil na čelnom skle nezodpovedného vodiča. Larme sa zobudil, no nie v nemocnici, zobudil sa s krídlami. Bol v nebi. V raji, na miestach o ktorých sa mu ani nesnívalo. Nebeská záhrada, mohol robiť čo chcel, no nebol šťastný. Dni ubiehali a Larme sa trápil. Každý deň pozeral na Tombe, sledoval každý jej krok a videl že aj ona sa trápi. Nemohol to znášať, bola to priveľká bolesť, preto sa rozhodol, že poprosí Boha o jeden deň s Tombe. Dohoda znela, jeden deň ako človek a už nikdy viac po smrti, potom by jeho duša zmizla, ani v pekle ani v nebi navždy blúdiť v nekonečnom labyrinte výčitiek, nesplnených prianí. No Larme bol rozhodnutý. Zaspal a zobudil sa ako človek, bol znova na jeden deň ten starý Larme, ten živý Larme. Hneď sa obliekol a išiel za Tombe, bežal, ulice sa míňali, narážal do ľudí a rýchlo sa blížil do domu jeho milovanej Tombe. Dobehol a chvíľku chytal dych. Zaklopal, no nikto neotváral, z pod rámu okna vytiahol kľúč, o ktorom vedeli len oni dvaja a odomkol dvere. Otvoril a vstúpil. Vstúpil a videl čo vidieť nemal, jeho oči plakali, a plakali, bol sám, bol znova mŕtvy, pred sebou videl mŕtve telo krásnej Tombe, v srdci mala nôž a v ruke odkaz. Slzy mu stekali po tvári, držal ho a jeho oči pomaly prechádzali tými magickými slovami, posledným slovami Tombe. „Miláčik, už idem za tebou!“