Tak veľa pre mňa znamenáš!
Toto ráno malo byť ako každé iné
vstal som ako obvykle a vrhol sa do skriňe
oblečený som zjedol to čo bolo na stole
a s kamarátkou som sa pobral ku škole
celé mesto v kotline zmizlo v kúdeli dymu
aj keď teplo oblečení cítili sme zimu
„Dnes je ale riadna kosa, necítim si uši!“
„Ale pozri už sme tam!“ dvere jej podržím
Hneď za ňou aj ja do školy pokračujem
Ešte v diaľke ticho zaznie jemné ďakujem
V šatniach veľa chlapíkov s divnými tvárami
Nikdy som ich nevidel no nie sú neznámi
V tejto zmesi zvukov niečí hlas počujem
„Brácho, zase meškáš, ja ťa asi zabijem!“
„Hele vole, už som tu tak nerob paniku!“
„Nerobil by som no dneska máme matiku!“
„Nechaj tak! Ži svoj život v kľude!
Sral to pes veď dáko bude!“
Pomaly sa s ním do našej triedy poberám
Po najlepšej priateľke sa pri tom pozerám
Bez jej krásneho úsmevu sa mi moc nechce žiť
Veď chýba už týždeň tak kde len môže byť
Hľadám stále v šatni medzi tou hŕbou tiel
Všade samí ľudia no nikde žiadny anjel
Bez toho aby som sa zastavil
Stále dúfam že sa niekde objaví
že mi pomôže znova lietať
no stále sa neprestávam v pochybnostiach zmietať
bez nej je to ako keď slnko zhasne
bez nej je to tu strašné
v plnej šatni úplne sám stojím
a veľmi veľmi sa o ňu bojím
kde len je a čo môže robiť
a v tom mi telefón začal zvoniť
tak som ho len zdvihol k uchu som ho dal
predstavil sa hlas ktorý som nepoznal
hovoril a zastali moje kroky
zamrzol som, mobil mi vypadol z ruky
studený pot mi v zapätí oblial tvár
a pomaly som strácal život
celý svet sa nejavil sivo
čiernym sa stal a už nemal vyblednúť
stál som tam a nemohol som sa hnúť
nepoznáte pocit keď sa vám svet zrúti
vidíte okolie no nevidíte ľudí
ten pocit keď si osud berie daň
keď si priložíte k hlave zbraň
keď vás od smrti delia metre
keď vám svet mizne v studenom vetre
keď cítiť že ste nestihli povedať prepáč
a oči vám ostali len pre plač
zalial ma ten pocit keď neviete kam patríte
chcete byť len s ňou no ona už viac nepríde
padám na zem zmietam sa v krutých mukách
keď ťa chcem mať ešte aspoň naposledy v rukách
prečo, prečo tu už nie si
prečo už nemôžme byť spolu
keď ty si tam hore a ja stále tu dolu
navždy ťa chcem čakať, prečo sa nevrátiš
do neba si odišla tam kde navždy patríš
zabudol som na všetko čo som sa kedy učil
nemôžem žiť s tým že som sa nerozlúčil
nie nechcem prestávam cítiť svoje telo
ja som dávno mŕtvy, ono ešte nezomrelo
slzy a slzy to jediné na čo sa zmôžem
do srdca mi práve bodli štyri veľké nože
ľudia kričia vstávaj pýtajú sa či som v poriadku
nevedia že ja som práve stratil najlepšiu kamarátku
že sa mi nechce žiť sám a bez jej úsmevu
a najviac ma to privádza do hnevu
že som svoj život mohol za ten jej vymeniť
a ona mohla ešte stále žiť
že sa mohla stále usmievať
že som mohol svoj život za ten jej dať
že som sa mohol postaviť smrti
ktorá ma teraz k slzám núti
že nenávidím keď je smutná a zmorená
že nikto nevie koľko pre mňa znamená
zo zeme ma dvíha nejeden kamarát
ja chcem ísť za tebou objať povedať mám ťa rád
a teraz sa mi z toho hlava točí
keď si pomyslím že už jej nikdy nepozriem do očí
že ju už nerozosmejem v ťažkej chvíli
že jej už smiechom nedodám nové sily
nie bez teba nechcem ďalej žiť
bez teba sa nedá na svete byť
strácam reč a cit ostávam nemý
tam hore si to čo si bola tu na zemi!