Balada o mŕtvom Priateľovi

Opustil ma priateľ dlhoročný

Pozemský sen vymenil za život večný

Opustil ma priateľ môjmu srdcu milý

a moje najhoršie obavy sa naplnili

Chcem veriť že to je len nočná mora

nočná mora splodená fantáziou ktorá

ktorá pominie a ja môžem ísť von

s mojím najlepším priateľom

V mysli mi stále blúdi čierny chmár

a slzy neprestajne lemujú mi tvár

ťažko sa otriasť z tejto domienky

že sa takto skončia naše spomienky

že sa už nikdy nebudeme smiať bezstarostne

na tom, aké je všetko na svete hrozné

prešiel by som aj zelenú míľu

aby sme strávili spoločnú chvíľu

ach neverím ako sa to mohlo stať

že ťa už nemôžem po boku mať

ach neverím, ako sa to stalo

a pri tom stačilo tak veľmi málo

položil si svoj život za mňa

a už viac neuzrieš svetlo nového dňa

Vždy sme boli spolu dvaja

navždy nás pokrvné puto spája

keď si mi umieral v náručí

pozeral si sa mi priamo do očí

a ja už to nemôžem vrátiť späť

na tú chvíľu vtedy, keď

keď duša opúšťala zbytok tvojho tela

chcel som ti povedať že pre mňa znamenáš tak veľa

už ti to nikdy nemôžem povedať

že som ťa mal tak veľmi rád

keď nastane moja posledná hodina 

už nebudem môcť s tebou spomínať

Lebo vtedy keď som proti smrti stál

ty si svoj život za ten môj dal

Prečo som to len dopustil

ó, priateľ môj prečo si ma opustil

Svoj život si tu dole za mňa stratil

No tam hore sa ti to určite vráti!

Venované všetkým mojím priateľom

(znamenáte pre mňa tak veľa len sa vám to neodvážim povedať!)