Príbeh o osude sveta...

 Začína sa príbeh z dávnych čias, keď sirény mámili námorníkov, keď archanjeli  s ohnivými mečmi chránili nebeskú bránu. Bol to boj príšer a mýtických bytostí.  Bol to boj Dobra so Zlom

Čarovná ríša bola na zemi. Delila sa na dobro a zlo. Každý človek s čarovnými schopnosťami si mal na prelome  20 a 21 roku vybrať. Väčšinou to bolo podľa výchovy. Ak bol otec aj mama zlý tak to prešlo aj na dieťa a naopak...

Rozpoviem vám príbeh o chlapcovi menom Arzamir. Bol to sirota.  Narodil sa v chudobnej štvrti  veľkého mesta  Herwand. Tento malý chlapec žil život ako každý človek ale jeho budúcnosť bola vopred napísana. To on bol jazýčkom na váhach medzi Dobrom a Zlom. Bol upísaný diablovi any plienil a raboval ale zároveň mal zmluvu s Bohom aby chránil nevynných občanov. Je len na ňom ako sa rozhodne...

Začiatok nášho príbehu sa odohráva v jeho rodnom meste. Bolo to púštne mesto a on bol pouličným zlodejom. Bol chudobný a tak si svoj každodenný chlieb musel ukradnúť.  Dni ubiehali a chlapec rástol. Rozhodol sa že sa dá ku kráľovi do služby. Kráľ bol milosrdný a vzal ho k sebe. Arzamir pracoval a pracoval až sa mu to zunovalo.

Mal vtedy okolo  19rokov a dal sa ku starému slepému kováčovi. Vtedy sa prvý krát stretol s mágiou. Kováč sa volal Trislav a bol to chodec. Chodec vidí to čo iný nevidia. Zbiera artefakty a potom ich predáva. Trislav sa dal ku dobru a už po pár týždňoch spozoroval chlapcov potenciál. Pozorovaním zistil, že chlapec je Elf. Veľmi dobrý zrak mu dával predpoklad ku streľbe lukom. Ovládal tiež boj mečom presnejšie dvoma. Chodec ho vzal pod svoje krídla a začal ho učiť. Zobral ho do Windorského lesa a tam s ním bol až do jeho 20 rokov. Naučil ho žiť v súlade s prírodou, miešať elixíry a mnoho ďalších užitočných vecí. Chlapec mal talent. Vedel neuveriteľne zaobchádzať s lukom a k meču tiež nemal ďaleko skrátka bol predurčený k veľkým veciam. Keď už sa schyľovalo k noci kedy si mal chlapec vybrať zavolal si ho Trislav a povedal: „Chlapče, blíži sa moment, keď si budeš musieť vybrať, preto nedovoľ aby si prepadol diablovým pokušeniam ale aby si si vybral správne. Odovzdávam ti preto pár artefaktov ktoré som nazbieral. Meč vekov: je to ľahký no pevný meč. Kto  ním bojuje, bojuje srdcom a preto môže vyhrať. Odovzdávam ti tiež Luk vetra. S týmto lukom trafíš vrabca na 500 krokov. Štít  rozvahy ochráni ťa aj pred tým najsilnejším útokom . A nakoniec tu máš odo mňa plášť noci. Vždy keď budeš potrebovať zmiznúť zakry sa týmto plášťom a staneš sa tieňom.“  Chlapec prijal chodcove dary a vydal sa na cestu. Musel nájsť horu osudu a tam sa rozhodnúť.

Bola to zradná cesta. Viedla cez barbarské hory, cez močiare nespiacich a cez ohnivé plane. Hora osudu však nikde na mape nebola. Človek ju musel nájsť srdcom a jeho srdce ho ťahalo až ku bránam podsvetia. Tam mal podľa zmluvy s diablom zapredať svoju dušu a ísť rabovať a plieniť. Arzamir išiel lesmi tak hustými, že si musel prerážať cestu mečom. Musel prebrodiť veľké rieky aby sa nakoniec dostal až ku veľkej temnej bráne. Prišiel k nej a trikrát zaklopal. Za nim sa zjavil diabol. „Tak ako si si vybral ZLO alebo ZLO?“ a zasmial sa tak hrozivo, až sa začala zem triasť. No vtedy vstúpil do debaty Boh. „No počkaj diabol, ale chlapec má zmluvu so mnou.“  Vtedy sa pred chlapcom zjavili obydve zmluvy a bolo len na ňom ktorú pretrhne. Dlho váhal až nakoniec vzal do rúk tú s diablom. Ten sa len usmial a už cítil svoje víťazstvo, no chlapec zobral jeho zmluvu a roztrhol ju vo dvoje.

Všetok svet prestal na chvíľu existovať.  Na zmluve, ako to dnes dokážu len tí najdiabolskejší právnici, bolo napísané malými písmenami poistka... Ak chlapec dospie a poruší zmluvu musí splniť 7 úloh.

Ak nedokáže splniť čo i len jednu, bude musieť do smrti slúžiť u temného pána...

Zoznam 7.

1.Zabiť  Tarbara (živočích z hlbín oceánov s trojzubcom a jedovatým chvostom)

2.Jablko pokušenia (Jablko, ktoré Eva odtrhla zo stromu poznania)

3.lúč svetla boha Apollóna

4.Hádesove kone

5. Zviesť Afroditu

6.Midasova ruka

7.Trójsky kôň

Arzamir bol odhodlaný no mal strach. Predsa len bol to bojovník , ktorý práve rozhodol o svojom osude a už má rozhodovať o osude  sveta...  Boh ten strach videl v jeho očiach a tak rozhodol, že mu zjaví jeho anjela strážneho. Ku prekvapeniu videl že jeho anjel je vlastne Archanjel. Jeden zo štyroch, ktorý strážili nebeskú bránu. Jeho Archanjel sa volal Tifander, skrátene Tif. Mal meč búrok  a štít bleskov. Bol to archanjel číreho mora, to znamená, že pri kontakte s vodou naberal obrovskú silu.

A tak Arzamir aj so svojím novým priateľom sa vydali zabiť Tarbara. Bola tu úloha, ktorú zosnoval ľstiví diabol, ktorý vedel že ľudia pod vodou nevydržia veľmi dlho, takže prvou prekážkou bolo nájsť spôsob, akým sa Arzamir môže pohybovať pod vodou bez toho, aby dýchal. Arzamir, keď bol malý, chodil loviť ryby, a Trislav ho naučil plávať. Rozprával mu o čarovných údoliach Mír, v ktorých rastú rastliny Galvanie. Rástli pod vodou. Boli to také žiabre bez ryby. Človek ich mohol pripojiť ku chrbtu oni sa mu stali chvostom a prepožičiavali mu schopnosť dýchať pod vodou.  Myslel že to je len príbeh, povesť, bájka o niečom, čo vôbec nemôže existovať, ale vzhľadom na to, že sa práve stretol s Diablom a po svojej pravici má archanjela, mu neostávalo nič iné, ako uveriť príbehu z dávnej minulosti. Mír sa nachádzali vo vzdialených krajoch, takže bolo treba nájsť prostriedok, ktorým by sa dopravil na miesto potreby. Tif vedel o jednej možnosti. Keď sa o nej dozvedel Arzamir, vystrašil sa: „Drak, zošalel si?“ „Iná možnosť nie je!“ „Nemáš ty náhodou krídla?“ „Moje krídla sú slabé, neunesú viac ako jedného.“ „Prepáč, to som nevedel, ale aj tak je to dosť náročné, veď ani nevieme kde takého draka nájsť...“ Týmito slovami sa Arzamir odsúdil k záhube, pretože Tif čakal len na zvolenie. Vedel o jednom drakovi. Volal sa Viar, bol to čierny drak. Čierni draci mali povahové zdatnosti verných sluhov, ale nemali radi pánov. Bolo ťažké ich skrotiť. Jedinou výhodou bolo, že v noci boli oslabený, niežeby zle videli, ale strácali svoju plnú silu, preto mali čiernu farbu, aby boli dobre maskovaný a mohli sa ukryť. V tom spočíval plán Arza a Tifa.“ Drak sa dá skrotiť iba ak ti je súdený. Niečo ako topánky na mieru. Okolo krku mu musíš obopnúť striebornú retiazku, ktorá je dvakrát taká malá ako obvod krku draka. Ak ti je drak súdený, tak sa retiazka zapne a natiahne, ak nie tak budeš márne skúšať nevliecť mu ju, proste sa to nedá a drak ťa zabije!“ „Hneď sa cítim istejšie.“ „Pozri, tam je“, ukázal na draka, ktorý sa schovával v tieni vysokej hory. Mal obrovské zuby, čierne šupiny, mocné krídla a na chvoste 5 ostňov, ktoré boli pripravené zmiesť vystrašeného Arzamir z nôh a zasadiť mu ranu smrti. „Neváhaj a choď, priblíž sa zozadu a skoč mu na krk, potom je to už celé na osude.“ Arz urobil ako mu Tif povedal. Prikradol sa zozadu, ukryl sa v kríkoch a čakal na tú správnu chvíľu. Drak si ľahol a svoj chvost nechal ležať pri kríkoch. Arzamir len na to čakal. Vybehol po chvoste až ku krku a silno sa ho chytil. Do kelu a kde je retiazka. Drak Viar zo sebou metal, ale nemohol chrliť oheň, pretože nebol pri plnej sile. „Arz chytaj!“ zakričal Tif a hodil mu retiazku. Tá presvišťala vzduchom a pristála až v Arzamirovej ruke. Ten neváhal a skúsil svoje šťastie. No ku podivu sa retiazka nezapla. „Už je so mnou koniec!“ preblesklo mu hlavou no drak sa prestal metať, pokojne si ľahol a nechal ho zliezť. Tif ani Arz neverili vlastným očiam. Drak zo seba neurobil sluhu ale priateľa. Bola to jediná alternatíva, akou mohol človek prísť ku drakovi bez toho, žeby mu musel dávať retiazku. Draka prekvapila Arzova odvaha, ktorá spočívala v jeho hlúposti. Tým že vyliezol na draka bez retiazky si drak uvedomil že nechce byť jeho pánom, nezaujímal ho už ani Arzov dodatočný pokus získať si ho...

A tak sa Tifander spolu s Arzamirom, ktorý letel na Viarovi vydali do údolí Mír, ktoré neležali na zemi, ale v oblakoch.